spiare messaggi di un cellulare Disattivazione controllo parentale android Sms spia gratis link Spiare iphone jailbroken Jaki keylogger Spiare cellulare android app Programmi spia source Spia localizzazione iphone Spia telefono gratis Come spiare Come controllare Programma spia x iphone Spia per telefonino Whatsapp Registro chiamate whatsapp Qualcuno può Spiare un cellulare tramite imei Controllare sms click here Best keylogger software for xp Software spia per cellulari free download learn more here Keylogger software windows 10 Free iphone Controllo genitori tv click Cellulare spia iphone 5 article source Cellulare spia spy phone Come Keylogger para Us spy italy Leggere sms su web pocket 3 Programma controllo accessi pc Spy Software spia android whatsapp keylogger buat android programmi spia per pc gratis mobile tracker
 

Bratislava Otvorene

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
Dokumenty

Požiar na Hlavnom námestí na Vianočných trhoch

Požiar na Hlavnom námestí na Vianočných trhoch.

Dokumenty a fotografie.

Hoci sme na tento nebezpečný stav upozorňovali od roku 2014,

28.11.2018 sa stalo, to čo poškodilo národnú kultúrnu pamiatku.

prikladáme dokumenty (podnety) a fotografie

Pred

Po

 

 

EIA_odvolanie -Green park final

EIA_odvolanie -voči záverečnému stanovisku k projektu Green park.

Aj napriek mnohým výhradám a nezrovnalostiam odbornej aj občianskej verejnosti, MŽP vydalo Záverečné stanovisko EIA č.: 1811/2018-1.7./ak. k megalomanskej investičnej činnosti pod názvom GREEN PARK. Preto sme sa v zákonnej lehote voči tomuto stanovisku odvolali.

Príloha:
SúborVeľkosť súboru
Stiahnuť súbor (EIA_odvolanie -Green park final.pdf)EIA_odvolanie -Green park final.pdf213 Kb
 

Stanovisko k správe o hodnotení zámeru EIA „Polyfunkčný komplex CPR, blok CPR-B a polyfunkcny blok CPR-C

Stanovisko BAO k správe o hodnotení zámeru EIA " Polyfunkčný komplex CPR, blok CPR-B a polyfunkčný blok CPR-C

Na mieste bývalého PKO sa chystá masívna bloková zástavba, ktorá nie je vôbec vhodná pre dané územie a mesto Bratislavu, ale skôr vyhovuje súkromnému investorovi svojou masívnosťou, výškou a podlažnou plochou. Pôsobí rušivo až provinčne a nadväzuje na megalomansky projekt River Park 1. Preto sme podali v rámci EIA posudzovania písomné stanovisko k zámeru „Polyfunkčný komplex CPR, blok CPR-B a polyfunkčný blok CPR-C.“

Príloha:
SúborVeľkosť súboru
Stiahnuť súbor (EIA_správa o hodnoteni CPR-1.pdf)Stanovisko BAO k EIA- sprava o hodnoteni300 Kb
 

Vráťme do Bratislavy propeler

Hodnotná budova propeleru a ikonické plavidlo Kamzík,

chýbajúca verejná plavba na Dunaji

Bratislava – Staré Mesto, 24. 5. 2018 Poslanec za Staré Mesto Matej Vagač, predseda Klubu ochrany technických pamiatok Jakub Ďurinda a bývalý lodný konštruktér Jiří Mandl navrhujú obnovenie plavby po Dunaji legendárnym plavidlom Kamzík, tzv. propelerom.

Dunajské nábrežie predstavuje jedno z najvzácnejších území mesta. Niekdajšia kyvadlová plavba do Petržalky, tzv. propeler, či jej prislúchajúce budovy majú až ikonický charakter a tvoria súčasť historického dedičstva Bratislavy. Okrem toho, že budovy propeleru majú aj nesporné architektonicko-kultúrne hodnoty (1930, Emil Belluš), spôsob ich využitia významne vplýva na celkový obraz hlavnej časti nábrežia, najmä na staromestskej strane.

Vo februári tohto roku MČ Staré Mesto vypísalo verejnú súťaž na prenájom budovy propeleru, ktorej jediným kritériom bola cena. Logicky, takýmto spôsobom mohla skončiť budova len ako kaviareň. „Takáto vzácna budova a na takomto dôležitom mieste má väčší potenciál ako sa stať len lepšou kaviarňou – prioritne by mala slúžiť svojmu pôvodnému účelu, teda ako „zastávka“ vodnej osobnej a verejnej dopravy. Preto som ako poslanec Starého Mesta inicioval zrušenie takto nastavenej súťaže a presvedčil ostatných poslancov, aby sa spravilo nové výberové konanie, ktorého hlavným kritériom bude práve využitie budovy propeleru ako ‚mestskej stanice‘ vodnej verejnej dopravy, v kombinácii s turistickým servisným bodom,“ uviedol Matej Vagač.

Je obrovskou škodou, že Bratislava nevyužíva potenciál rieky na verejnú vodnú dopravu – na rozdiel od miest na riekach ako Paríž či Budapešť, kde premávajú lodné linky ako turistické a dopravné spojenia. Vodná osobná preprava by mohla obsluhovať bližšie (Eurovea, PKO), ale aj vzdialenejšie časti samotného mesta (Devín, Čunovo - Danubiana), ako aj prímestskú dopravu z južných obcí (Hamuliakovo, Šamorín).

Najdosiahnuteľnejšou udalosťou v oblasti vodnej dopravy v Bratislave by mohla byť obnova kyvadlového spojenia staromestského a petržalského brehu, tzv. propeleru. Sme presvedčení, že do jeho oživenia by sa mali zapojiť všetky dotknuté samosprávy, MČ Staré Mesto, MČ Petržalka, Hl. mesto Bratislava, ale aj Bratislavský samosprávny kraj. Okrem kyvadlového spojenia medzi brehmi, by mohol obsluhovať aj vzdialenejšie centrá – napr. od Eurovey cez Nové Lido, Zuckermandel až po nové PKO. Po vzore ostatných európskych miest by prevádzka takejto linky mohla pripadnúť Dopravnému podniku Bratislava. „Ako poslanec Starého Mesta budem kontaktovať kolegov poslancov MČ Petržalka, Hl. mesta Bratislavy a Bratislavskej župy, aby začali uvažovať o obnovení vodnej dopravy na Dunaji a aby v príprave rozpočtu na rok 2019 zvážili vyčlenenie financií na obnovu plavby legendárneho propeleru,“ uviedol Matej Vagač.

Propeler fungoval v Bratislave 110 rokov, od roku 1893 do roku 2003. Spojenie bolo počas prevádzky obsluhované viac ako siedmimi plavidlami, posledné dve si zrejme pamätajú aj dnešné generácie. Bočno-kolesový parníček Devín slúžil v prevádzke najdlhšie, medzi rokmi 1932 a 1968, v nedávnej minulosti doslúžil ako galéria pri pravom brehu Dunaja. Dnes sa jeho trup v dezolátnom stave nachádza vo Vlčom hrdle. „Posledný z propelerov bol ikonický katamarán Kamzík, ktorý doslúžil v roku 2003 a odvtedy je odstavený v Zimnom prístave. Našťastie teda existuje a je v sprevádzkovania schopnom stave,“ uviedol Jakub Ďurinda.

Katamarán Kamzík predstavuje aj lokálnu technickú pamiatku, nakoľko ide o prvé plavidlo kompletne vyprojektované a postavené v závode Lodenica Bratislava – ČSPD, n. p. v roku 1978. Vďaka svojmu zaujímavému a nekonvenčnému dizajnu a 25 rokom prevádzky sa stal jedným zo symbolov Bratislavy,“ dodáva Jiří Mandl, lodný konštruktér, ktorý sa podieľal na jeho projektovaní. V súčasností patrí Kamzík spoločnosti LOD a na prevádzku je potrebná jeho rekonštrukcia.

Pre Bratislavu je obnova verejnej lodnej dopravy aktuálna a naliehavá výzva. Vzhľadom na preplnené cesty môže využitie potenciálu rieky ponúknuť zaujímavú alternatívu. Budova propeleru na staromestskej strane sa môže stať prvou zástavkou lodnej „MHD“. Obnovenie propeleru s plavidlom Kamzík by bolo nielen príjemnou atrakciou pre Bratislavčanov a návštevníkov, ale aj záchranou ikonickej technickej pamiatky.

Bratislava – mesto na Dunaji

 

Kontakt:

Matej Vagač – poslanec za Staré Mesto, 0905 345 291, Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Jakub Ďurindapredseda Klubu ochrany technických pamiatok, 0903 115 179, Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. , http://kotp.sk/

Jiří Mandlbývalý lodný konštruktér, 0908 593 100, Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

 


 

Príloha:
SúborVeľkosť súboru
Stiahnuť súbor (DSC00303_Firemny stitok Kamzik.JPG)DSC00303_Firemny stitok Kamzik.JPG111 Kb
Stiahnuť súbor (duna2010.02.27. 126.jpg)duna2010.02.27. 126.jpg41 Kb
Stiahnuť súbor (Kamzik - znamkaU.jpg)Kamzik - znamkaU.jpg133 Kb
 

TS BAO - Rozsudok najvyššieho súdu- Kollarovo námestie

Najvyšší súd potvrdil nezákonnosť rozhodnutia o výrube stromov na Kollárovom námestí

Bratislava, 28. 4. 2018 (BAO) – Občianski aktivisti a aktivistky združení v iniciatíve Bratislava otvorene (BAO) podali ešte v roku 2014 žalobu na Krajský súd v Bratislave vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu vo veci výrubu stromov na Kollárovom námestí. V roku 2015 Krajský súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu vo veci odvolania ako aj rozhodnutie MČ Staré mesto vo veci výrubu stromov. Preto sa „developer“ - účastník Parking house s.r.o. v roku 2016 voči tomuto rozsudku odvolal.


S radosťou oznamujeme, že aj Najvyšší súd 28. 2. 2018 vyniesol rozsudok v ktorom potvrdil rozsudok Krajského súdu ako vecne správne rozhodnutie – teda jednoducho povedané – potvrdil zrušenie povolenia na výrub.

Najvyšší súd svojim rozhodnutím potvrdil logický a normálny stav rešpektovania Ústavy SR, ako aj zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

 

Najvyšší súd svojim rozhodnutím potvrdil logický a normálny stav rešpektovania Ústavy SR, ako aj zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.

Z rozsudku vyberáme podstatné časti a zdôvodnenia:

- Každý má právo na priaznivé životné prostredie. Verejný záujem je postavený na ochrane a zveľaďovaní životného prostredia ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti, je mimoriadny, a preto právny poriadok Slovenskej republiky jej venuje zvýšenú pozornosť, a na základe uvedeného je prípustné výkon niektorých práv jednotlivca obmedziť.

- Povinnosť fyzických aj právnických osôb ochraňovať prírodu a krajinu. Vzhľadom na túto povinnosť, musia prispôsobiť vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodeniu životného prostredia ako aj podriadiť výkon svojich ostatných základných práv, vrátane vlastníckeho práva, slobody podnikania a iných obdobných práv, čo je v súlade s verejným záujmom na zachovaní priaznivého životného prostredia. Podľa čl. 44 ods. 3 ústavy nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.

- Povinnosť orgánov štátnej správy a obci pri ochrane prírody a krajiny. Podľa zákona sú tieto orgány povinné zabezpečovať zachovanie prírodnej rovnováhy a rozmanitosti podmienok a foriem života, utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Takáto ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny a len takým spôsobom, aby nebol narušený ich stav a nedošlo k ohrozeniu alebo oslabeniu ich ekologickostabilizačných funkcii.

Súd skonštatoval, že udelenie súhlasu na výrub je možné iba za predpokladu, že správny orgán posúdi ekologické a estetické funkcie drevín, ako aj vplyvy na zdravie človeka. V prípade rozhodnutia o výrube na Kollárovom námestí k dostatočnému posúdeniu predmetných funkcii nedošlo. Súdu nie je vôbec zrejmé, prečo dal prvostupňový správny orgán prednosť vlastníckému/užívaciemu právu účastníka pred právom občanov na priaznivé životné prostredie.

Najvyšší súd, ako aj Krajský súd konštatoval, že prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie čo do rozsahu zásahu do práva na priaznivé životné prostredie, po predpokladanom výrube drevín a dokončení stavby, vo vzťahu ku vhodnosti takéhoto podložia na ďalšiu výsadbu, najvyšší predpokladaný vzrast takto nasadených drevín, ako ani predpokladaný čas, ktorý bude potrebný na nové dreviny, aby plnohodnotne začali plniť funkcie predchádzajúcich vyrúbaných drevín.

V prípade Kollárovho námestia občianski aktivisti a aktivistky v BAO bojujú už od roku 2009 za zachovanie prirodzeného parku. Okrem vyššie uvedeného poukazujú tiež na:

  1. Nerešpektovanie územného plánu a jeho regulatívov

Park na Kollárovom námestí má podľa ÚP mesta kód 1110 - parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy. To znamená, že na takomto území nie je možné stavať nič, čo nesúvisí s touto funkciou. Plánovaná podzemná garáž nielenže zapríčiní výrub 65 stromov a kvalitnej mestskej zelene, ale vyvolá vybudovanie aj ďalších objektov na povrchu v parku, teda vjazdov a výjazdov parkovacieho domu, objektov vzduchotechniky, vetracích šácht, výťahov, schodísk a ďalších technických zariadení potrebných pre funkčnosť garáže ktoré nijako nesúvisia s funkciou parku a zelene. „Náhradný park“ vznikne na streche podzemnej garáže, čím sa nenávratne zničí až 1/3 súčasného parku.

2. Nerešpektovanie zákona o ochrane životného prostredia

Zámer je v rozpore s verejným záujmom, najmä s predmetom zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Nemožno akceptovať právnu situáciu, kedy s vedomím, že na dotknutom území parku (v silne urbanizovanom prostredí) sa v čase rozhodovania nachádzajú niekoľko desaťročí rastúce stromy a kríky, vydalo Hlavné mesto SR Bratislava záväzné stanovisko, v dôsledku ktorého by mala byť táto zeleň zlikvidovaná. Týmto záväzným stanoviskom sa uprednostňuje súkromný záujem investora postaviť garáž, pred verejným záujmom nepoškodzovať a neničiť, ale naopak zachovať verejnú zeleň v meste (v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny aj s cieľom zachovať dnešnú kvalitu životného prostredia v predmetnom území). Vydané záväzné stanovisko hl. mesta popiera základné ústavné právo na priaznivé životné prostredie a zákonnú povinnosť zachovať a chrániť ho. Vybudovaním 297 parkovacích miest sa výrazne zhorší kvalita ovzdušia, retenčná schopnosť územia aj celkové životné prostredie, zvýši sa dopravná záťaž, prašnosť a hluková záťaž územia (už v súčasnosti hluk prekračuje dennú aj nočnú prípustnú hodnotu).

  1. Nerešpektovanie strategických dokumentov mesta

Vedenie Hlavného mesta SR Bratislavy nerešpektuje základné strategické dokumenty. Vybudovaním garáže sa zhorší aj retenčná schopnosť územia ako aj celkové životné prostredie čo je v priamom rozpore so základným strategickým dokumentom mesta, prijatého na MsZ 24. 9. 2014 : Stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy. Jedným zo základných princípov je ochrana prvkov zelenej infraštruktúry, stromov a zelene a vytváranie nových zelených plôch s priepustným povrchom, aby sa zmiernil priemerný nárast teploty v meste a udržovala sa voda v krajine. Taktiež uznesením č. 1020/2010 schválilo mestské zastupiteľstvo v júli 2010 záväzný dokument: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Hl. mesta SR Bratislavy na roky 2010-2020 (PHSR). Mesto si v ňom stanovilo koncepciu systémového riešenia statickej dopravy ako aj jasný cieľ - znižovať zaťaženie centrálnej oblasti individuálnou automobilovou dopravou. Schválili sa opatrenia zaväzujúce mesto, aby v prvom rade spracovalo územný generel statickej dopravy, následne pripravilo zásady parkovacej politiky, a až na základe týchto zistení a zásad povoľovalo budovanie parkovacích domov, pričom v PHSR sa osobitne hovorí o budovaní parkovacích kapacít na vstupoch do mesta v nadväznosti na verejnú dopravu.

Občianski aktivisti a aktivistky v BAO veľmi oceňujú rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu v záujme zachovania životného prostredia v Bratislave. Vyzývajú kompetentných, aby prehodnotili svoj prístup k ochrane zelene a stromov v meste a svojim konaním nepreferovali finančné záujmy developerov, ale dopriali občanom právo na kvalitné životné prostredie.

Bratislava patrí všetkým občanom, nielen developerom a úradníkom!

 

Prílohy:

1. Rozsudok Najvyššieho súdu 10Sžo/74/2016


Ďalšie informácie: Iniciatíva Bratislava otvorene

Matej Vagač – 0905 345 291

Katarína Šimončičová

Hana Fábry

Soňa Párnická

Ľubica Trubíniová

 

Príloha:
SúborVeľkosť súboru
Stiahnuť súbor (Najvyssi sud Bratislava _rozsudok Kollarko.pdf)Najvyssi sud Bratislava _rozsudok Kollarko.pdf5820 Kb
Stiahnuť súbor (P1060615U.jpg)P1060615U.jpg161 Kb
Stiahnuť súbor (P1060620U.jpg)P1060620U.jpg159 Kb
Stiahnuť súbor (P1060631U.jpg)P1060631U.jpg192 Kb
Posledná úprava Pondelok, 30 Apríl 2018 18:04
 

TS BAO - Ďalšia budova, ktorá ničí Bratislavu

Na mieste bývalého štadióna Artmedie vyrastie 30-podlažný mrakodrap

Bratislava, 18. 4. 2018 (BAO) – Občianski aktivisti a aktivistky z iniciatívy Bratislava otvorene, upozorňujú, že v Bratislave sa opäť chystá výstavba budovy Green Park v Petržalke, ktorá bude v priamom rozpore s verejným záujmom. Svojím objemom, výškou, dopravnou záťažou či zhoršením životného prostredia bude ničiť obľúbené miesta obyvateľov aj návštevníkov mesta, ako sú Tyršovo nábrežie, Sad Janka Kráľa a v neposlednom rade aj panorámu Bratislavy. Táto lokalita je nielen dôležitá pre Staré Mesto ako najbližší park, ale je výnimočná aj pre Petržalku a celú Bratislavu. Má výborné napojenie na MHD, peší pohyb a obrovský relaxačno-kultúrno-spoločenský potenciál. Už dnes sa tam organizujú koncerty, podujatia, letná pláž a iné.

Podľa nášho názoru výstavbou budovy sleduje developer iba svoje egoistické a megalomanské ciele na úkor všetkých Bratislavčanov a kvality ich života. Občania a občianky preto očakávajú od Magistrátu hlavného mesta Bratislavy ako aj od Krajského pamiatkového úradu v Bratislave a ďalších zodpovedných orgánov napr. MŽP SR aktívnu obranu verejného záujmu, životného prostredia a kultúrno-historickej panorámy mesta.


Matej Vagač z iniciatívy Bratislava otvorene upozorňuje na fakt, že takouto masívnou výstavbou utrpí najstarší mestský park v Strednej Európe – Sad J. Kráľa, Staré Mesto, Petržalka ako aj celá oddychovo-relaxačná nábrežná zóna (Tyršovo nábrežie, divadlo Aréna a pod.): „Chystá sa postaviť hrubá podlažná plocha v objeme 71 280 m2, 1190 parkovacích miest – a to všetko cca 50 m od obľúbeného parku. Iba 200 m od brehu vyrastie cca 100 m mrakodrap, ktorý navždy zničí historicky tradičnú mestskú panorámu. V porovnaní s vežou Auparku, ktorá má „iba“ 22 podlaží, je táto budova s 30 podlažiami oveľa bližšie k rieke, čím bude ešte výraznejšie rušiť vzácny urbanistický celok rozložený na obidvoch brehoch Dunaja.“ Ako vidno z priložených schematických fotiek so zakreslenou budovou, nová dominanta pri pohľade z nábrežia Starého Mesta totálne zmení harmonický pohľad na Sad J. Kráľa so Starým mostom.

Katarína Šimončičová zas poukazuje na zhoršenie kvality životného prostredia pri realizácii stavby: „Katastrofálna kvalita ovzdušia na Slovensku stále predstavuje veľký problém. Znečistenie ovzdušia jemným prachom skracuje ľuďom život – z tohto dôvodu predčasne umiera na Slovensku asi šesťtisíc ľudí ročne, čo je 20-krát viac ako pri dopravných nehodách. Občania sú a budú ešte viac vystavení zvýšeným hladinám koncentrácie prachových častíc PM2,5 a PM10, pričom zároveň koncentrácia oxidu dusičitého na Slovensku je najhoršia v rámci celej EÚ.“ Len pri hrubom prepočte 1190 novo postavených parkovacích miest pri Sade J. Kráľa a ich minimálnej dennej obrátke (jeden vjazd a výjazd doobeda a poobede) ide o nárast viac ako 4500 vozidiel denne v území.

Absolútne neúnosný je aj fakt, že tieto vozidlá majú v hlavnej miere používať doteraz ukľudnenú jednosmernú Viedenskú cestu, ktorú v súčasnosti používajú v polovičnom profile cyklisti (je to medzinárodná cyklotrasa!), peší a športujúci. V letných mesiacoch je tam taký intenzívny peší pohyb medzi parkom a nábrežím, že vznikajú aj kolízie s cyklistami, pričom automobilová doprava je tam teraz minimalizovaná. Naopak, výstavba Green Parku navrhuje prepravnú kapacitu Viedenskej cesty na 85 vozidiel za hodinu, čo je približne každých 40 sekúnd jedno auto (nárast cca 200 % v špičkovej poobedňajšej hodine). Okrem iného to znemožní aj bezpečný prechod chodcov medzi Tyršovým nábrežím a Sadom J. Kráľa.

„Takýto nárast zapríčiní aj znásobí rôzne negatívne environmentálne vplyvy, ktoré budú zvyšovať kumulatívne účinky na kvalitu ovzdušia a na hlukové pomery. Nedá sa opomenúť ani fakt, že Bratislava sa dlhodobo umiestňuje na prvých priečkach najhlučnejších miest v Európe,“ dodáva Katarína Šimončičová z iniciatívy Bratislava otvorene.

Bratislava patrí občanom a nie len developerom! Chráňme si verejný záujem!


Iniciatíva Bratislava otvorene:

Matej Vagač – 0905 345 291, Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Katarína Šimončičová – 0902 112 417, Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Soňa Párnická – Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Ľubica Trubíniová – Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Jakub Ďurinda Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Ďalšie informácie:

Občianski aktivisti a aktivistky iniciatívy Bratislava otvorene kladú zásadné otázky, kto v tomto meste obhajuje verejný záujem, kto ochraňuje životné prostredie, komu záleží na kvalite života?

Žiadajú konkrétne odpovede:

Od primátora:

- Akým spôsobom chce riešiť dopravu na Viedenskej ceste, ak tam projekt predpokladá 200 % nárast vozidiel, čím sa výrazne zhorší hluková záťaž, prach, emisie a bezpečnosť v tejto oddychovej zóne? Ako sa vysporiada s medzinárodnou cyklotrasou EuroVelo 6 a peším pohybom na Viedenskej ceste?

- Akým spôsobom chráni vizuál a výškovú panorámu mesta, ak len 200 m od brehu Dunaja má vyrásť 30-podlažná budova? Ako je možné, aby bola takáto výstavba povolená, ak je hlavná architektka proti tomu?

- Akým spôsobom dodržuje súlad s územným plánom, keďže bytová funkcia môže byť iba 30 % a ostatné sa rieši tzv. „apartmánmi“, nedodržiava sa koeficient zelene – zeleň na strechách v žiadnom prípade nemožno považovať za plochy na výsadbu vzrastlých drevín – a porušuje sa strategický dokument mesta v boji proti vplyvom zmeny klímy?

- Akým spôsobom sa chce vysporiadať s rozporom s Územným plánom Bratislavy z r. 2007. Územný plán v záväznej časti C (str. 9) stanovuje, že treba: „Rešpektovať najvýznamnejšie diaľkové priehľady, ktoré poskytujú charakteristické identifikačné, významové a orientačné vnímanie mesta, priehľady na historické a významové dominanty mesta, či inak hodnotné stavby“, ako aj „najvýznamnejšie vyhliadkové body, z ktorých je potrebné výškovú stavbu posúdiť s ohľadom na ochranu typickej celomestskej siluety a charakteristického obrazu mesta – Tyršovo nábrežie, Starý most, Viedenská cesta...“.

Od riaditeľa Krajského pamiatkového úradu (KPU) v Bratislave:

- Ako je možné, že úrad neposúdil túto stavbu ako rušivú voči vizuálu Starého mesta (pamiatkovej zóny a pamiatkovej rezervácie), ako rušivú voči panoráme Bratislavy a ako aj rušivú voči národnej kultúrnej pamiatke – Sadu J. Kráľa?

- Ako je možné, že jeho kladné záväzné stanovisko pre stavbu má cca 2 riadky bez náležitých posúdení, odborných posudkov, vizualizácií, zákresov a pod.? Ako je možné, že úrad neposúdil chránené pohľadové línie, v ktorých je jasne vidieť, že výšková stavba Green Parku naruší: A-04 zo Slavína, A-03 z Prístavného mosta, B-01 z východnej terasy hradu, B-02 z južnej terasy hradu.? Ako je vidno z vizualizácii investora ako aj zo schématickych vizualizácii BAO – veža Green Parku naruší tradičné pohľady a panorámu mesta. Bude to obdobné, ako vežu Auparku vidno na chránenom pohľade C-12 (pohľad na pamiatkovú rezerváciu mesta spod Michalskej veže)

- Ako je možné, že odbornej verejnosti, napr. hlavnej architektke Bratislavy je úplne jasné, že (cit.): „...pri výjazdoch na mosta sa otvára panoráma Starého Mesta a hradného kopca a práve v týchto polohách, v takej blízkej vzdialenosti od rieky je situovanie výškových objektov v blízkosti mosta nevhodné. Územie medzi mostami SNP a Starým mostom je viz-a-viz historickému mestu a spolu s najstarším verejným parkom v strednej Európe tvorí vzácny urbanistický celok rozložený na obidvoch brehoch Dunaja.“, pričom profesionálnym pamiatkárom z KPU to nevadí?

Od Ministerstva životného prostredia SR:

- Ako sa vysporiada s relevantnými pripomienkami odbornej a občianskej verejnosti v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA?

- Keďže výstavba a prevádzka Green Parku v území bude mať výrazné negatívne vplyvy na Sad J. Kráľa (tienenie, emisie a hluk z automobilovej dopravy, prašnosť, zmena hydrogeológie, svetelný smog atď.), prečo posudzovanie EIA nezahŕňa tieto vplyvy na mestský park a biocentrum Sad Janka Kráľa?

 

Príloha:
SúborVeľkosť súboru
Stiahnuť súbor (BAO schem viz z OP U.jpg)BAO schem viz z OP U.jpg75 Kb
Stiahnuť súbor (BAO schem viz zo SNP U.jpg)BAO schem viz zo SNP U.jpg100 Kb
Stiahnuť súbor (Viz investora g-park4.jpg)Viz investora g-park4.jpg84 Kb
 


JPAGE_CURRENT_OF_TOTAL

Copyright © 2018 Bratislava Otvorene. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.