Bratislava Otvorene

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

Stanovisko k zámeru Kollárovo námestie

Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave

Karloveská 2

842 33  Bratislava 4

Bratislava 12. 9. 2012

Vec: Stanovisko k zámeru „Podzemný parkovací dom a mestský park, Kollárovo námestie, Bratislava“

Podľa § 23 zákona č. 24/2006 Z. z., zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov a v záujme zlepšenia stavu životného prostredia v Bratislave zasielame Vám pripomienky k zámeru „Podzemný parkovací dom a mestský park, Kollárovo námestie, Bratislava“.

Územie navrhovanej činnosti je situované priamo do areálu mestského parku tvoreného udržiavanými trávnatými plochami so vzrastlými drevinami. Okrem toho sa tam nachádzajú pešie komunikácie, drobná mestská architektúra, oddychové zóny a iné súčasti patriace k funkčnému parku.

Účelom navrhovaného zámeru je: „vybudovanie verejnej podzemnej parkovacej garáže“ (str.2). Treba teda hneď v úvode upozorniť na skutočnosť, že takto stanovený účel nehovorí nič o skutočnej potrebe verejnosti, o zničení, či následnej revitalizácii parku a mestskej zelene. Taktiež sa v účele konštatuje že: „..sa vytvoria nové kapacity pre riešenie statickej dopravy, ktoré je v súčasnosti v území nedostatočné a nekoordinované“ (str.2). Takéto vyjadrenia sú zámerne zavádzajúce, nepravdivé a ničím exaktne nepodložené. Skôr sa naplno obnažuje investičný zámer bez širších súvislosti na potreby mesta, občanov a kvalitného životného prostredia.     

Predpokladaný termín začatia a ukončenia činnosti: cca 2013 – 2014.

 

Pripomienky:

 

Prvá zásadná pripomienka – vplyv zámeru na kvalitu životného prostredia v Bratislave, kvalitu života a bývania existujúcich obyvateľov sa navrhovanou výstavbou extrémne zhorší. Najvážnejší dopad na kvalitu životného prostredia bude zvýšenie dopravnej záťaže územia (nárast intenzity prepravy o 2895 vozidiel za 24 hodín), znečistenie ovzdušia, zvýšenie hlukovej záťaže a čo je najpodstatnejšie – zničenie časti existujúceho parku.

Druhá zásadná pripomienka – navrhovaný zámer je v rozpore so schválenými zásadami PHSR Hl.Mesta SR Brataislavy na roky 2010-2020 (Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja). V kapitole E: Doprava a technická infraštruktúra sa požaduje systémové riešenie statickej dopravy ako aj znižovať objem prepravy a záťaž z dopravy. Schválili sa opatrenia ktoré zaväzujú mesto, aby v prvom rade spracovalo územný generel statickej dopravy, následne pripravilo zásady parkovacej politiky a až na základe týchto zistení a zásad povoľovalo budovanie parkovacích domov. Predložený zámer postupuje nesystémovo metódou per partes a bez akýchkoľvek súvislostí a väzieb.    

Tretia zásadná pripomienka je, že navrhovaný projekt, je v rozpore s platným Územným plánom hl. mesta SR Bratislavy, ktorý na danom území uvádza kód č. 1110 (parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy). V popise sa úplne jasne uvádza, že na takomto území sú neprípustné stavby a zariadenia ktoré nesúvisia s funkciou. Čiže parkovacia garáž v danom území vôbec nesúvisí s funkciou parku a zároveň zastavaná plocha garáže v styku s terénom bude predstavovať až 85 m2  (str.3.) ako aj prislúchajúce prvky technickej infraštruktúry na povrchu.

 

Trváme preto na nulovom variante!

 

Na str.5 v odseku: Zdôvodnenie potreby navrhovanej činnosti v danej lokalite sa uvádza, že v území absentuje funkcia podzemného parkovania. Takéto konštatovanie je len pocitom predkladateľa, lebo neuvádza exaktne údaje o obsadenosti a využívaní podzemných garáží v úplnej blízkosti (Tatracentrum, Hotel Tatra), ako aj ďalšie povrchové parkoviská(areál STU, bývalé kino Hviezda a iné). Pre danú lokalitu nebol spracovaný generel dopravy z ktorého by sa dali takéto údaje použiť ako aj nebola spracovaná parkovacia politika mesta, ktorá by určila takúto potrebu verejného záujmu.

Na str.16 v kap. 3.6. Doprava a dopravné plochy sa uvádza, že v čase spustenia podzemnej garáže v roku 2015 bude dopravná intenzita na Kollárovom námestí na vstupe 13 020 vozidiel za 24 hod. a na výstupe 13 150 vozidiel za 24 hodín. Oproti roku 2011 je to nárast intenzity prepravy na námestí o 2 895 vozidiel za 24 hodín. Takýto nárast nielenže predstavuje zhoršenie kvality životného prostredia ale je aj v priamom rozpore so schválenou koncepciou PHSR. Tento strategický dokument mesta zaväzuje mesto k úplne opačným tendenciám a snahám.

Na str.17 v kap. 3.9. Rekreácia a cestovný ruch nie vôbec zhodnotený dopad existujúceho parku pre turistický ruch, pretože práve v tomto bode (Kollárovo námestie) začína/končí pešia zóna (Obchodná ulica) z hľadiska ktorej je park „životne“ dôležitý a potrebný. Nárast intenzity dopravy v prípade postavenia garáže nielenže zníži kvalitu používania súčasného parku (hluk, exhaláty a iné) ale aj vytvorí ďalšiu bariéru pešieho pohybu. Navrhnutý vjazd a výjazd bude nútiť vodičov robiť „veľa“ otočiek okolo celého námestia. Ďaleko optimálnejšie z hľadiska cestovného ruchu by bolo „ukľudnenie“ dopravy na ulici Kollárovo námestie a pričlenenie tohto územia k pešej zóne.

Na str.17 v kap. 3.10. Kultúrne a historické pamiatky a pozoruhodnosti nie je vôbec zhodnotenie predmetného územia ako časti centrálnej mestskej oblasti – Pamiatkovej zóny. V takejto zóne je vo všeobecnosti potrebné „ukľudnenie“ dopravy, očakáva sa skôr zvýšenie pešieho a cyklistického pohybu, čo sú európske trendy. Naopak zámer priťahuje do územia skoro 3000 vozidiel/ 24hod. Takýto návrh je preto v rozpore s verejným záujmom a záujmom mesta o ochranu pamiatkovej zóny.

Na str.22 v kap. 1.4. Nároky na dopravnú a inú infraštruktúru sa uvádza, že zámer si bude vyžadovať niekoľko úprav organizácie dopravy. Napr. zrušenie ľavého odbočenia zo smeru od nám. Slobody do ul. Kollárovo nám., zriadenie 2 vstupných pruhov do Kollárového nám. z Hodžového nám. a tým upraviť (rozumej zredukovať) úpravu peších priechodov. Križovatku Alžbetka opätovne zaradiť do siete svetelne riadených križovatiek, čím sa „potlačí“ preferencia električiek. Tieto návrhy nie sú v prospech preferencie verejnej dopravy, zintenzívnenia pešieho pohybu a verejného záujmu zlepšenia dopravy v tomto mestskom uzle. Vyjadrenie v závere kapitoly že,: „Dopravné priťaženie z navrhovanej podzemnej parkovacej garáže je z pohľadu súčasnej dopravy minimálny a v území akceptovateľný“ je nepravdivý, ničím nepodložený a je skôr želaním predkladateľa ako realitou. V špičkovej hodine sa predpokladá max. intenzita dopravy 179 vozidiel na vstupe a 179 vozidiel a na výstupe. Takýto nárast je neúnosný a obyvateľmi neželaný!!! Takýto nárast spôsobí zahltenie už aj tak teraz zapchatých križovatiek.

Na str.24 v kap. 2.1. Zdroje znečistenia ovzdušia sa uvádza, že garáž bude vetraná vzduchotechnikou s odvodom znečisteného vzduchu nad strechu garáže – čiže priamo do parku, lebo na streche garáže sa predpokladá „znovuobnovenie“ súčasného parku. Toto je neprípustné! Súčasný park nemôže byť takýmto spôsobom znehodnotený, aby v niektorých jeho častiach boli vetrané výfukové plyny z 297 autových stojísk. Týmto pádom by v niektorých častiach parku nebolo možné sedieť a relaxovať, lebo by vzduchotechnika chrlila smrad ako aj hluk. To je v priamom rozpore s funkciou parku a s územným plánom, ktorý predpokladá v tomto mieste úplne inú funkciu.

Na str.29 v kap. 2.4. Zdroje hluku sa uvádza, že dopravný hluk v súčasnej dobe v danom území prekračuje dennú aj nočnú prípustnú hygienickú hodnotu. Ďalej sa konštatuje, že na základe merania a výpočtov je možné konštatovať, že realizáciou zámeru bude nárast hluku zanedbateľný. Takýto prístup je opäť neakceptovateľný! Ak má byť nárast intenzity dopravy o 2895 vozidiel za 24 hodín, tak nie je možné aby bol hluk z tohto počtu zanedbateľný! Okrem toho je neprípustné, aby mesto súhlasilo s akýmkoľvek zámerom novej výstavby, ak sú už v súčasnosti prekračované hygienické normy. Od mesta by sa skôr malo očakávať, že bude navrhovať riešenia, ktoré budú znižovať tieto emisie v území (napr. rozšírenie pešej zóny). V tomto smere musí záležať mestu, aby vytváralo stále priaznivejšie podmienky pre svojich občanov či z hľadiska zdravia, kvalitnejšieho životného prostredia, bývania a každodenného života.

Na str.30 v kap. 2.7.2. Významné terénne úpravy a zásahy do krajiny sa uvádza, že zámer predpokladá vznik nových plôch zelene na streche podzemnej garáže. Bude odstránených 53 ks vzrastlých stromov, a nahradených novou výsadbou na novom zemnom sustráte. Takýto prístup je z hľadiska trvalo udržateľného životného prostredia neakceptovateľný. Nielenže sa výrazne zníži retenčná schopnosť územia ale aj kvalita zelene a parku na pôvodnom teréne je vyššia a životaschopnejšia. Parky na strechách nie sú schopné samostatnej „prevádzky“, sú energeticky náročné (zavlažovanie) a skúsenosti ukazujú, že je vysoké percento vysychania vysadenej zelene. Prevádzka takéhoto parku je následne finančne náročná. Kto bude takýto park následne udržovať?

Na str.31 v kap. 3.1. Vplyvy na obyvateľstvo sa uvádza, že ide o činnosť, ktorá významne nezaťažuje životné prostredie a pretože územie nie je obývané obyvateľstvom nemá naň negatívne dopady. Takéto hodnotenie je účelovo skreslené a zavádzajúce. Predmetné územie je mestský park, ktorý je v tesnom dotyku s obytnou zónou ako aj so zónou školských budov ktoré patria do II. kategórie chráneného územia hlukových hygienických noriem. Negatívny dopad na obyvateľstvo bude nielen priamo v parku, ktorý týmto stratí schopnosť poskytovania relaxu a oddychu, ale predpokladaný nárast vozidiel prinesie neželané sprievodné javy – zvýšenie hlučnosti, prašnosti a exhalátov. Okrem toho tento zvýšený nárast vozidiel vytvorí ďalšiu bariéru pre chodcov, vytvorí väčšie riziko nehodovosti a cestných úrazov obyvateľov a v konečnom dôsledku zníži atraktívnosť tejto mestskej časti čo bude mať za následok zníženie cien nehnuteľností.      

 

Celkové zhodnotenie zámeru:

Navrhovaný zámer bude mať negatívny vplyv na hodnoty územia. Park na Kollárovom námestí je už viac ako 30 rokov súčasťou historického centra mesta a v tomto priestore začína/končí pešia zóna ( Obchodná ulica). Námestie je vnímané ako verejný priestor slúžiaci pre oddych a relax pre značnú časť obyvateľov Bratislavy. Je dennodenne využívaný študentmi vysokých škôl v okolí, zamestnancami okolitých inštitúcii a bežnými obyvateľmi daného územia. Takýto zámer znehodnotení verejný priestor (pohyb vozidiel, hluk, emisie, prach, znížená kvalita vegetácie) z celomestského hľadiska. Hodnotenie zdravotných rizík a dopadov na obyvateľstvo v materiály je skôr zavádzajúce a treba poukázať na tendenčnosť a absurdnosť predkladaného zámeru, ak spracovateľ dospeje k záveru, že by prevádzkou navrhovanej garáže nedochádzalo k výraznej zmene súčasných pomerov.

Tendencia vo väčších európskych metropolách je, že sa snažia vytesniť individuálnu automobilovú dopravu mimo centier miest (tak ako to predpokladá schválený dokument PHSR). Robí sa to hlavne premyslenou parkovacou politikou, nahradzovaním individuálnej dopravy hromadnou a cyklistickou dopravou. Budujú sa parkovacie domy na okrajoch mestských zón, posilňuje sa hromadná doprava. Tento stavebný zámer na Kollárovom námestí ide presne opačne, a preto následne vyvolá množstvo súvislostí, ktoré budú mať negatívny dopad na stav životného prostredia v danej lokalite ako aj celom meste. Následne sa budú musieť riešiť väčšie problémy, ktoré sú teraz v danej lokalite v menšom meradle.

V tejto súvislosti je treba uviesť vybranú stať z PHSR na roky 2010-2020 schválenú uznesením  č.1020/2010 MsZ hl. mesta SR Bratislavy, 07/2010:

 E. VII) Mestská parkovacia politika.

 Mesto, v nadväznosti na schválenú koncepciu parkovania v meste, schváli priority

a princípy, ktorými sa má parkovanie riadiť, s orientáciou na systém „PARK & RIDE“

založený na tom, že v bezprostrednej blízkosti prepravného terminálu sú vybudované

záchytné parkoviská, na ktoré príde klient svojím motorovým vozidlom a odtiaľ

pokračuje verejnou dopravou. Pri využití systému musí verejná doprava poskytovať

určité výhody, ktoré odrážajú zníženie dopravnej záťaže v meste (napr. možnosť

pokračovať verejnou dopravou na parkovací lístok z parkoviska zaradeného

do systému ako na cestovný lístok).

 Opatrenia:

E.VII.a) spracovanie územného generelu statickej dopravy:

 i. spracovanie zadania územného generelu statickej dopravy v nadväznosti

na schválenú koncepciu parkovania v meste;

ii. spracovanie a schválenie územného generelu statickej dopravy;

iii. zapracovanie generelu do územno-plánovacej dokumentácie.

 E.VII.b) pripraviť a realizovať zásady dopravnej politiky a osobitne parkovacej politiky:

 i. spracovanie zásad dopravnej a osobitne parkovacej politiky;

ii. schválenie zásad a následné zapracovanie do VZN mesta;

iii. spracovanie územného generelu dopravy (za súčasného spracovania

čiastkových územných generelov, ktoré najurgentnejšie potrebujú riešenie

–statická doprava, cyklistická, pešia) a jeho zaradenie do územnoplánovacej

dokumentácie.

 E.VII.c) budovanie parkovacích kapacít na vstupoch do mesta v nadväznosti na     verejnú hromadnú dopravu (napr. záchytné parkoviská pre zabezpečenie funkčnosti

systému integrovanej hromadnej dopravy):

 i. dohoda s partnermi o projektoch parkovacích kapacít;

ii. vypracovanie podrobného harmonogramu realizácie prác vrátane

projektovej prípravy a zabezpečenia zdrojov financovania;

iii. realizácia v zmysle harmonogramu vrátane verejného obstarávania.

Z týchto opatrení vyplývajú pre mesto úplne iné úlohy a postupy. Miesto toho chaoticky a bez elementárnych podkladov vydalo stanovisko pre nekoncepčné budovanie podzemnej garáže na Kollárovom námestí.

V ozname pre verejnosť na internetovom portály mesta sa uvádza, že: „Účelom navrhovaného zámeru je vybudovanie verejnej podzemnej parkovacej garáže, ktorá bude slúžiť pre obyvateľov mesta, priľahlých administratívnych, polyfunkčných a kultúrnych zariadení. Realizáciou dôjde k zvýšeniu parkovacích stojísk v území“.

V predloženom texte zámeru sa ale o verejnom využití (teda finančne dostupné verejnosti) parkovacej garáže nehovorí. Ako bude mať mesto garantované, že parkovacie státia budú dostupné verejnosti? Ako bude uvedený zámer včlenený do parkovacej politiky mesta? Zmiznú parkovacie miesta z povrchu v blízkom okolí?  Ak sa tieto otázky neriešia vopred, ak mesto nevie dopredu dosiahnuť  cenu ktorú určí jeho parkovacia politika, tak je to vybudovanie garáží súkromným investorom na mestskom pozemku! ( Viď jestvujúcu garáž na námestí vedľa budova ParkOne, tá mala tiež slúžiť pre verejnosť).

Počet obyvateľov v danom okolí je stabilizovaný ako aj ich počet áut. Problémom s parkovaním ktoré majú firmy, ktoré sa tam nasťahovali nemôže riešiť mesto. Preto problém parkovania v danej oblasti si musia riešiť firmy (doprav zamestnancov do zamestnania napríklad minibusmi) ale nie na úkor mestských a verejných priestorov. Pretože každé nové parkovacie miesto v Starom meste zvyšuje intenzitu dopravného zaťaženia príjazdmi a odchodmi áut musí byť veľmi dôkladne premyslený celý systém parkovania a dopravy v širšom okolí tejto časti mesta (okrem tohto zámeru sa pripravujú aj ďalšie parkovacie domy na nám. Slobody, na Žilinskej ul. a iné).

 Ak sa nepostaví celá vec z „hlavy na nohy“ a mesto nepredloží ucelenú koncepciu podľa schválených opatrení z PHSR, tak celý zámer sa javí ako neprípustná podpora súkromného investora (neopodstatnená štátna pomoc), ako zvýhodňovanie konkrétneho podnikateľského subjektu na úkor verejného záujmu, občanov a životného prostredia. 

 Záver:

 Z hore uvedených dôvodov žiadam, aby sa zámer  posudzoval podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

 

 

S pozdravom

 

                                                                       Ing. Matej Vagač

 

Anketa

Aký dopravný prostriedok používate na ceste do zamestnania?
 

Copyright © 2017 Bratislava Otvorene. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.