spiare messaggi di un cellulare Disattivazione controllo parentale android Sms spia gratis link Spiare iphone jailbroken Jaki keylogger Spiare cellulare android app Programmi spia source Spia localizzazione iphone Spia telefono gratis Come spiare Come controllare Programma spia x iphone Spia per telefonino Whatsapp Registro chiamate whatsapp Qualcuno può Spiare un cellulare tramite imei Controllare sms click here Best keylogger software for xp Software spia per cellulari free download learn more here Keylogger software windows 10 Free iphone Controllo genitori tv click Cellulare spia iphone 5 article source Cellulare spia spy phone Come Keylogger para Us spy italy Leggere sms su web pocket 3 Programma controllo accessi pc Spy Software spia android whatsapp keylogger buat android programmi spia per pc gratis mobile tracker
 

Bratislava Otvorene

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

Kým ťa máme, je šanca, že sa znova narodíš

(25.04.2009; Pravda; s. 32, 33; Pacherová Soňa)

Buldozéry trieštiace sklobetón estrádnej haly. Bratislavský Park kultúry a oddychu búrajú! Zvesť o začiatku konca starého "pekáča" zasiahla minulý týždeň nielen srdcia Bratislavčanov. Patril predsa všetkým občanom tohto štátu. Aj bývalej federácie.

V niekom správa o búraní vyvolala hnev, odpor, bezmocnosť. V inom zase smútok, spomienky na mladosť. V ďalšom azda aj radosť, že ten "skanzen socializmu" si konečne niekto trúfol dať dolu. Proti širokej palete pocitov však stojí jednoduchá otázka: Prečo ani dvadsať rokov po zmene režimu tak úžasne sa rozvíjajúce hlavné mesto Slovenska stále nemá za onú "barabizňu" jedinú kvalitnejšiu náhradu?

 

Pre každého niečo

Alebo - prečo v Bratislave podľa vzoru susedných metropol nefunguje slovenský Prater či Vidámpark? Veď lunapark kedysi dávno krútil kolotoče práve v areáli PKO. V 60. až 80. rokoch minulého storočia nábrežie naokolo žilo davmi ľudí. V miestach, ktoré dnes už zatarasil River Park, kvitla Ružová záhrada, Letná scéna núkala predstavenia, hral sa minigolf. Pred hlavnými budovami tryskala fontána.

V estrádnej hale sa pravidelne rozdávali Bratislavské lýry. Okrem domácej hudobnej smotánky v nej koncertovali Beach Boys, Smokie, The Tremeloes a iné zázraky. Alebo také Bratislavské jazzové dni, včera sa možno v PKO uskutočnili posledné.

Chýrna Tanečná škola PKO opustila spoločenskú sálu v roku 2004, pre televízne Let's Dance je však tamojší parket, najväčší v strednej Európe, doteraz nenahraditeľný. Na tancmajstra Jozefa Remišovského a jeho nástupcov ne zabudli tisíce absolventov tanečných.

V športovej hale kraľovali loptové hry, gymnastika či neskôr akrobatický rokenrol.

Každý druhý rok zjari vyfarbila haly aj ich okolie Flóra, famózna celoštátna výstava kvetov, ktorej dnešná podoba je už len slabý odvar pôvodiny. Štartoval tu chemický veľtrh Incheba, domovskú scénu si na desaťročie našlo Radošinské naivné divadlo.

Stratené veľtrhové ilúzie

Za prvej ČSR sa na mieste dnešného areálu PKO, vo vtedajšej štvrti Zuckermandel, iba doširoka rozlievala špinavá nezregulovaná riečna voda. "Ako zástupca investorského Krajinského úradu som sa v roku 1937 podieľal na zasypávaní tohto územia," spomína 102-ročný profesor Peter Danišovič, vodohospodársky inžinier a otec Vodného diela Gabčíkovo.

Získaný "suchý" pás podľa neho nielenže uľahčil prístup do Devína či Karlovej Vsi. Overil aj možnosť stavať na slovenskom úseku Dunaja vodné diela, čo sa dovtedy považovalo za absurdné.

A na nábreží zároveň vznikol príjemný, rovný a rozľahlý priestor, ktorý volal po stavebnom využití.

"Viacerí slovenskí odborníci sa vtedy zhliadli vo veľtrhovom areáli v Brne. Snívali sme, že by sa raz aj v Bratislave, práve na tomto úžasnom mieste, mohli konať uznávané Dunajské veľtrhy," opisuje Danišovič.

Vyhlásenú medzinárodnú súťaž v roku 1941 vyhralo autorské trio Pavol Andrík, Ján Štefanec a Kamil Gross. Za vzor im slúžili výstaviska v anglickom meste Newcastle či v nemeckom Essene. Smelá myšlienka sa však napokon scvrkla na tri pavilóny, postavené v rokoch 1943 až 1948. Akési večné provizórium, napriek tomu uznávané dielo tzv. funkcionalistickej architektúry.

Od slávy k úpadku

Už socialistické roky 1953 a 1954 však dovtedy prázdnym budovám určili nové úlohy. Štát ich využil pre prvý Park kultúry a oddychu na Slovensku. Slávnostne ho otvorili 1. mája 1955. Predtým v ňom stavební odborníci s pomocou 35-tisíc brigádnikov odpracovali dovedna 174-tisíc úderníckych hodín. Po prvej lastovičke vznikol PKO aj v Banskej Bystrici (1957), Nitre (1958), Prešove (1959), Košiciach (1960) a Žiline (1961).

Pravdaže, tieto zariadenia pôsobili v súlade s vtedajším ideologickým duchom. Pracujúcim a mládeži vytvárali program naplnený aktivitami. Hromadnými akciami, klubovou, krúžkovou a vedeckou činnosťou, oddychom aj rekreáciou v prírode. Cestu do bratislavského PKO, kedže poskytoval najväčšie priestory, si našli aj súdruhovia. Konali sa tu zjazdy KSS, snemy odborárov, výročné schôdze umeleckých zväzov a podobne.

Slávne roky PKO však postupne vystriedali slabšie. Viaceré podujatia si našli iné priestory, údržba areálu bola stále horšia. Po zamatovej, keď vlastníctvo prešlo na hlavné mesto, úpadok pokračoval ešte rýchlejšie.

Padne či zostane?

Mestskí radní napokon v júni 2006 pozemky pod areálom PKO predali. Narýchlo, bez verejnej diskusie, bez náhrady. Súkromná firma Henbury Development s J&T v pozadí ich navyše získala veľmi lacno. Nikdy netajila, že objekty PKO nemieni zachovať. A sľuby, že im postaví moderných nástupcov, ešte ničím nepodložila.

Haly v susedstve rastúceho River Parku by už zrejme dávno zmizli, veď magistrát pre ne vybavil aj búracie povolenie. V poslednej chvíli však zasiahli občianski aktivisti. Žiadajú areálu udeliť pamiatkovú ochranu a dôkladne ho rekonštruovať. "Architektúra PKO je možno skromná, plánovanému veľtrhovému účelu však úžasne svedčala. Flóry či prvé Incheby, ktoré sa tu konali, boli predsa tiež veľtrhmi. A mali skvelú atmosféru," zdôrazňuje architekt Vladimír Husák. Výborne riešené interiéry, cenné fasádne stavebné prvky či vitráže Janka Alexyho, to všetko podľa neho zanechalo Bratislave pečať, ktorá by sa mala zachovať.

Po komunálnych voľbách 2006 "pekáč" ožil novými aktivitami. Pod dakom verejnej mienky chce mesto Bratislava pozemky odkúpiť späť, ich cena však päťnásobne vzrástla. Začaté búranie PKO sa však aspoň zastavilo, platnosť povolenia sa predĺžila. Zostane teda "pekáč"? Ktovie. Kým však stojí, šancu stále má.

PKO v číslach

35 000 brigádnikov pracovalo na stavbe PKO

1941 bol rok. v ktorom trio architektov Pavol Andrík. Ján Štefanec a Kamil Gross vyhralo medzinárodnú súťaž na projekt výstaviska

174 000 úderníckych hodín odpracovali brigádnici na stavbe PKO

: Pri výstavbe nového stánku kultúry sa vystriedali tisíce brigádnikov.

: Džezová legenda B. B. King vystúpil v PKO v apríli v roku 1998.

: Priestory PKO využívali aj na veľké podujatia KSS. odborov a ďalších spoločenských organizácií. Steny zdobili vitráže Janka Alexyho .

 

 

Copyright © 2017 Bratislava Otvorene. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.