Bratislava Otvorene

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma

TS-BAO Miliónový vianočný darček za 1 €

Primátor Nesrovnal daroval PKO za mačku vo vreci (kvapku v Dunaji)

Bratislava, 7. 12. 2015 (BAO)Občianski aktivisti a aktivistky z iniciatívy Bratislava otvorene bijú na poplach: primátor Nesrovnal nedodržuje základné princípy samosprávnej demokracie, zákonnosti a občianskej slušnosti. Nedávno prezentovaný, nikým nečakaný a nežiadaný návrh planetária v kombinácii s predajom budov PKO za 1 € pripomína neslávne praktiky exprimátora Ďurkovského.

V tejto staronovej kauze sa primátor Ivo Nesrovnal dopustil neférových prešľapov voči občanom:

 

1. Nedodržuje uznesenia MsZ. Neobstaráva sa najprv územný plán zóny, ktorý reguluje územie a do zaregulovania územia sa nevyhlásila st avebná uzávera, ako sa uzniesli mestskí poslanci napríklad v júni 2011 – uznesenie vtedy navrhol sám Ivo Nesrovnal ako poslanec (!).

2. Nerešpektuje verejnú mienku. Výsledky prieskumu agentúry Focus z r. 2011 (novšie nedal nikto urobiť) jednoznačne potvrdzujú vôľu občanov ponechať PKO. To isté žiadajú petícia za zachovanie PKO s 3885 podpismi na hárkoch a 5600 elektronickými podpismi a výzva 300 osobností kultúrneho, vedeckého a spoločenského života.

3. Nerešpektuje názor odbornej verejnosti. V júni 2011 magistrát zorganizoval odborný seminár, kde zaznelo viac ako 10 serióznych vedeckých analýz PKO z hľadiska historického, urbanistického, architektonického a kultúrno-spoločenského. PKO sa stalo pamätihodnosťou mesta. Okrem toho prebehol výskum Pamiatkového úradu SR z roku 2010 a odborníci zaradili budovy PKO medzi 300 najpozoruhodnejších diel tvoriacich Register modernej architektúry Slovenska, do kategórie diel s vysokými hodnotami vo viacerých ohľadoch.

4. Nechráni majetok mesta a nerešpektuje jeho potreby. Budovy PKO sú majetkom mesta. Ponúkajú jedinečný kultúrny priestor s troma sálami a kapacitou 4000 účastníkov. Po pokútnej strate mnohých priestorov, ako divadlo Astorka, divadlo Stoka, Amfiteáter a i. mesto takýto priestor potrebuje. Adekvátna náhrada za PKO neexistuje a zjavne ani nebude. Vykonštruovaná potreba planetária so zlomkom kapacity má slúžiť na zalepenie očí verejnosti: ak je jeho potreba skutočne taká veľká, môže stáť kdekoľvek inde. Navyše, primátor svojím postupom posúva Bratislavu späť do Ďurkovského éry, keď sa s majetkom mesta nakladalo netransparentne, bez verejnej diskusie a často aj bez vedomia mestského zastupiteľstva.

5. Správa sa netransparentne. Nekomunikuje s verejnosťou, čo je základ slušnosti a transparentného riadenia. Verejnosť nemala možnosť vyjadriť sa k návrhu, lebo sa k nej dlhší čas nedostali žiadne informácie o rokovaniach primátora s developerom. Dostala iba pofidérny obrázok červeného čuda, ktoré so silnou dávkou fantázie predstavuje kvapku pre kultúrne a spoločenské vyžitie ledva 140 ľudí. Jednania s investorom za zatvorenými dverami, keď sa verejnosť, ale aj poslanci dodatočne dozvedia len výsledok, vyvolávajú obavy prinajmenšom z klientelizmu.

6. Nedodržuje základy samosprávnej demokracie. Návrh nebol predložený poslaneckým komisiám, odborným útvarom magistrátu ani verejnosti na posúdenie a pripomienkovanie. Bez konkrétneho začlenenia do územného plánu zóny alebo dopravno-kapacitného posúdenia nábrežia je celý návrh irelevantný a nevierohodný. Obnova dunajskej promenády ako verejného priestoru par excellence či prípadná ďalšia výstavba River Parku 2 musia prioritne napĺňať verejný záujem, a nie maximalistické developerské ambície. Preto musia najprv prejsť serióznou verejnou diskusiou (odbornou aj laickou).

7. Neplní svoje predvolebné sľuby. Primátor verejne deklaroval, že „vypracuje koncept Dunajskej promenády aj s projektom PKO“ (pozri prílohu č. 1). Ani nepredložil koncept Dunajskej promenády, ani nepočíta s PKO, teda priestorom pre koncerty, plesy, divadelné predstavenia, tanečné a inú umeleckú a záujmovú činnosť. Tvrdenie, že maličké planetárium s mediatékou je náhradou PKO, je smiešne a zavádza, rovnako ako deklarácia zachovania kultúrnej funkcie PKO.

8. Neustále sa pripomína náhrada škody pre investora. Ale čo náhrada škody mesta za ušlý zisk z kultúrnych a spoločenských podujatí a za niekoľkoročnú (ak nie trvalú) stratu obľúbeného kultúrneho stánku a všetkých jeho funkcií?! Čo náhrada škody za de facto stratený verejný priestor dunajskej nábrežnej promenády?

Boj o PKO prichádza do svojej finálnej fázy. Je smutné a absurdné, že primátor hlavného mesta si myslí, že verejnosti zalepí oči a zatvorí ústa týmto novým návrhom. Zbúraním PKO posunie Bratislavu na kultúrnu perifériu. Iniciatíva Bratislava otvorene upozorňuje poslancov a poslankyne, že svojím hlasovaním môžu osobne prispieť ku kultúrnej a historickej devastácii nábrežia a nenávratnému zničeniu jeho hodnôt. Bratislava tak príde nielen o svoju pamätihodnosť, ale aj o svoj majetok, keďže si bude musieť prenajímať kultúrne a spoločenské priestory za drahé peniaze. V súčasnosti sa v Európe takéto historické budovy nebúrajú, ale sa citlivo integrujú.

Carnegie Hall v New Yorku bola v roku 1957 tesne pred zbúraním, developeri tam plánovali postaviť 44-poschodovú administratívnu budovu. V septembri 1957 časopis Life uverejnil výzvu svetových umelcov a hrozba straty vynikajúceho kultúrneho priestoru prebudila verejnú mienku. Silnejúca iniciatíva umelcov pod vedením Isaaca Sterna nakoniec donútila mesto New York kúpiť pozemok pod Carnegie Hall. Následne budovu v roku 1962 vyhlásili za národnú historickú pamiatku – National Historic Landmark.

Najväčšími hodnotami PKO je, že jeho areál je určený na kultúru a oddych, urbanisticky unikátne využíva priestor nábrežia a patrí občanom Bratislavy a jej návštevníkom. Ešte stále má naše mesto svoj výnimočný priestor na kultúru a spoločenský život, má svoju pamäť. Jeho zničením by sa Bratislava prepadla hlboko pod úroveň štandardnej európskej metropoly!

Príloha:

1. Časť predvolebného programu I. Nesrovnala

2. Dôvody zachovania PKO

 

Ďalšie informácie: Iniciatíva Bratislava otvorene

Katarína Šimončičová – 0902 112 417, Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Matej Vagač – Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Ľubica Trubíniová – Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Jakub Ďurinda Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

Hana Fábry – Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript.

 

 

Príloha č. 2

Dôvody zachovania PKO

1. Mesto Bratislava predalo pozemky na nábreží v roku 2005 spoločnosti Henbury Development (HD) bez súťaže a pod cenu, teda nemorálne a netransparentne. Pozemky o rozlohe 30 000 m2 stáli HD 281 miliónov Sk (150 mil. Sk v hotovosti, 131 mil. Sk nefinančne, vo forme budúcej rekonštrukcie nábrežia), čo je dnešných 9,3 mil. €. HD však zaplatilo iba necelých 5 mil. eur, zvyšok vo forme zmenky. Dnes ale HD žiada od mesta finančnú náhradu za znemožnenie búrania PKO 32 mil. €, čiže 30-násobok toho, čo za pozemky pod PKO o rozlohe 6500 m2 zaplatili. Neuveriteľné počítanie zisku a strát...

2. Bratislava nemá za jedinečný kultúrny priestor PKO náhradu. Ročne sa tu konalo približne 700 – 800 podujatí. Sály PKO mohli poňať až cca 3200 až 4300 ľudí na ploche viac ako 3000 m2. Spoločenská sála 1100 m2, Estrádna sála 1281 m2, Malá sála 168 m2, vstupná hala 550 m2. Na klubovú, krúžkovú a záujmovo-umeleckú činnosť slúžilo 8 miestností s plochou 600 m2. V PKO sídlila mestská organizácia BKIS, v ktorej do 31. 12. 2010 pracovalo 62 stálych pracovníkov a pracovníčok v 26 miestnostiach (700 m2). Za vyše 50 rokov svojej existencie poskytlo priestor tisíckam hudobníkov, spevákov, divadelníkov či tanečníkov, osobnostiam, ktoré výrazne prispeli a prispievajú k rozvoju kultúrneho i spoločenského života. Na Slovensku snáď neexistuje iná budova, ktorou prešlo viac účastníkov kultúrnych podujatí. Sú to státisíce divákov, ktorí majú na PKO len tie najlepšie spomienky, viažu ich k nemu pozitívne emócie a kultúrne zážitky. PKO predstavuje kus histórie Slovenska a pamäti nášho mesta.

3. Likvidáciou kultúrnych priestorov sa mesto posúva na kultúrnu perifériu. Bratislava za éry socializmu stratila viac historických pamiatok ako za bombardovania v druhej svetovej vojne. Z Bratislavy sa tak stalo nekompaktné mesto, ktoré sa do dnešných dní nedokázalo vyrovnať s týmto barbarstvom. Za posledných 20 rokov tento trend pokračuje a Bratislava len v oblasti kultúry stratila: divadlo Astorka, divadlo Stoka, amfiteáter, a aj samotné PKO, nehovoriac o pamiatkach industriálu a pod.

4. PKO je schopné generovať mestu zisk. Okrem pokrytia nákladov na vlastnú prevádzku malo PKO plusovú bilanciu hospodárenia – cca 80 000 € ročne odvádzalo do mestského rozpočtu (údaj MsZ 15. 12. 2008).

5. Objekt PKO nesie významné pamiatkové hodnoty, najmä historické, architektonické, urbanistické a spoločenské. Dokladá to okrem iných najmä výskum Pamiatkového úradu SR z roku 2010 (autorky Ing. arch. Mgr. V. Kapišinská, PhD., Mgr. M. Orosová). V rámci celoslovenského preskúmania a klasifikácie vyše 3 000 architektonických diel 20. storočia zaradili odborníci budovy PKO medzi 300 najpozoruhodnejších diel tvoriacich Register modernej architektúry Slovenska, a to do kategórie diel s vysokými hodnotami vo viacerých ohľadoch.

6. Zbúraním PKO a výstavbou Riverparku2 dôjde k privatizácii verejného priestoru, nadmernému zhusteniu zástavby a dopravy na nábreží. Nebola dodržaná územná regulácia, lebo Riverpark 1 mal mať podľa územného plánu iba 6 podlaží. Výsledok je ale taký, že má 13 – 14. podlaží, čím „spotreboval“ hustotu a výšky ďalšej výstavby. Od roku 2005 mesto nebolo schopné obstarať územný plán zóny a požiadať príslušný stavebný úrad o stavebnú uzáveru (o stavebnú uzáveru požiadalo mesto až v októbri 2014).

7. PKO nie je v zdevastovanom stave, ako sa to niekedy tendenčne uvádza. Objekt je funkčný a zo stavebného hľadiska zdravý a v poriadku. Dojem zanedbania vytvára najmä neupravené okolie, ktoré je možné (a nutné) skultúrniť nezávisle od PKO.

8. Väčšina obyvateľov Bratislavy si želá zachovanie PKO. Petíciu za zachovanie PKO podpísalo osobne 3885 občanov, elektronicky ju podporilo ďalších 5600 ľudí. Výzvu na záchranu PKO podpísalo viac ako 300 dôležitých osobností kultúrneho, vedeckého a spoločenského života. V prieskume verejnej mienky agentúry Focus v r. 2011 až 91 % – súhlasí s názorom, že súčasťou nábrežného priestoru medzi River Parkom a VÚVH by malo byť kultúrne centrum celomestského významu. Respondenti jednoznačne preferujú nastavenie lokality na oddych, relax (až 91 %), resp. na kultúru, vzdelávanie a spoločenské podujatia (89 %).Tri pätiny (59,4 %) obyvateľov Bratislavy sú za to, aby sa úplne alebo čiastočne zachovalo pôvodné PKO.

 

 

 

Copyright © 2017 Bratislava Otvorene. Všetky práva vyhradené.
Joomla! je bezplatný softvér uvoľnený pod licenciou GNU/GPL.